Čo mi dala liečba
Ešte nedokážem presne definovať to či mi deň niečo pozitívne prináša. Objavujem to v sebe a som príjemne prekvapená čo všetko sa nachádza vo mne o čom som ani netušila.
Seba spoznávanie! Bolo potrebné s tým začať, veď som dostala šancu na iný - nový život. Rozobrala som seba na veľké plátno aby som sa videla z blízka. Aby to bolo viditeľné z chatrče, chalupy uprostred ničoho, ale aj z balkóna prepychových víla ešte aj zo svetelnej veže. Chcela som život bez alkoholu - veď už neštartujem deň s ním. Nedávam si pozor aby som mala tú "hladinu" kvôli funkčnosti. Začínam byť spokojná sama zo sebou keď mám pocit že aj dnes som položila niečo pozitívne na stôl.
Objavujú sa aj úsmevy. Niekedy plaché, hanblivé ale stále mám pocit, že si nezaslúžim radosť - mám pykať za svoj alkoholizmus?! Za hanbu ktorú som spôsobila pre ostatných i pre seba. Nie som robot. City, pocity, emócie nie sú ukryté, potláčané. Oni sa oživili so mnou. Živá som vo vlastnom živote. Postupne začínam menej nenávidieť seba.
Niekedy si podávame aj ruky, keď sa podarí urobiť radosť niekomu na ktorých mi záleží. Oni sú príčinou môjho šťastia a ja som za nich vďačná, že sú pri mne. To dáva obrovskú silu. Veria mi, veria vo mne. Vždy, každý taký moment mi dáva silu a motiváciu pokračovať na tejto ceste, ktorú som dobrovoľne zvolila na ktorej kráčam aj tento deň, keď píšem svoje "rozprávky". Teším sa!
Rozbité zrkadlo nepotrebujem zlepiť. Stačí si zatvoriť oči, vidím tých, ktorí kráčajú vedľa mňa, vidím seba. Z brázdami na tvári, hnusne bielymi vlasmi.
Klopala som na dverách, ktoré neboli zatvorené. Ešte stále stojím na prahu, ale už vidím! Toľko som stihla za tých vyše tridsať mesiacov mojej čistoty.
Mám novú - zvolenú rodinu, ktorá ma prijala. Úžasná vec patriť niekam kde moja duša našla pokoj a ja seba.
Nechcem lepší život,
Chcem svoj život !
Marta
A-KLUB Tornaľa
stiahnuť text