Ukradnutá jar - A-klub

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

 
 
Ukradnutá jar

 
 Bola tu jar aj predvlani, aj minulý rok. Bezo mňa. Pod nohami utekali mravce, zastavila som umožniť im cestu v pokračovaní. Tento rok som ich zbadala. Pred rokmi mi bolo jedno čo mám pod nohami. Bolo mi aj to jedno či prileteli lastovičky alebo nie. A teraz čakám, či vôbec vedia, kde majú domov.
Jar ruka v ruke s alkoholom, to bolo jedno v akom ročnom období. Prišli a odišli bezo mňa. Každodenné pitie - jeden dych, jeden glg. Najlepší pár sme boli my dvaja.
 
V čistých chvíľach som zistila nadávky na seba, nemožná potvora, slabá, nedokáže sebe rozkazovať. Len hanbu robí rodine. Trvalo to iba pár dní, pár týždňov a našli sme sa opäť. Trvalo to asi tak päť rokov.
 
Doma to neznášali, ako by aj. Znovu chvíľa nepitia a vtedy som pochopila, že to nepôjde. Sama to nezvládnem. Stále som mala chuť a ťažko som zvládla bez toho, veď sa to ani nedalo. Hnev, bezvládnosť, zúfalstvo, skoncovať so životom. Prečo by sa mi to podarilo. Nepodarilo sa mi napiť na smrť, ešte aj v tom som bola slabá. Nenávidela som celý svet a rodina mňa.
 
Vlani, presne v týchto dňoch som mala poslednú šancu na život. Piť alebo nepiť. Nepiť a žiť!
 
 
Nastúpila som na liečenie. Ďalšia jar a ďalšia bezo mňa. Bola som zatvorená, nástup do pekla. Pripútaná k sebe, nemohla som nikam ujsť. Obrovský odpor voči sebe samej. Trest na úrovni, iba jedno bolo podstatné - NEPIŤ! Vydržať šesť týždňov. Nezrútiť sa psychicky. Poslúchať, počúvať a ostať disciplinovaná. Neškodiť ani sebe ani ostatným. Nepiť, že vydržím v to som verila, preto som išla tam ale zatvorenosť a na rozkaz prežiť mesiac a pol bez toho že by som sa zrútila, v to neveril nikto. Volali mi každý deň, návštevy som mala pravidelne. Čím ďalej som tam bola, bolo horšie. Telo i duša boli na konci, zľakli sa ako aj ja. Nemusela som sa ani do zrkadla pozerať, videla som seba v ich očiach. Asi to mi dalo silu prežiť peklo. Bola som tam v dobrých rukách, brali ma ako živú bytosť, ktorá má ešte nejakú rolu v živote.
 
A tu som. Krúžia okolo mňa strážni anjeli. Vidím ich a cítim ich. Od tej doby som pravidelným "hosťom" tohto zariadenia. Denný kontakt s pomocou môjho denníka. Týždenný kontakt na stacionári s našimi.
 
Drží ma denník, odborná ruka dáva silu, energiu, objavila som v tom radosť, šťastie a obrovský pokoj duše. Ďakujem za peklo
 
 
Táto jar je už moja - oplatí sa žiť!
 
                                                       
 
                                              
 
 
 
                                        
Márta
A-KLUB Tornaľa






stiahnuť text



Žiadne komentáre
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky